iloveextreme

Ochrannú fóliu stiahnite po 2 - 5 hodinách a "tattoo" tetovanie poriadne umyte tečúcou vodou a mydlom.
Po umytí tetovanie osušte čistým ručníkom.
Všetko robte čistými rukami, aby ste zabránili infekcii.
Tetovanie natrite slabou vrstvou krému (biela vazelína, Bepanthen plus, Calciova masť).

Tetovanie nesmie vyschnúť! Natierajte po dobu jedného týždňa.
Na tetovaní sa môžu ale nemusia vytvoriť chrasty. Pokiaľ sa chrasty vytvoria , nestrhávajte ich a ani neškriabte!

Prvých 5 - 10 dní sa vyvarujte kúpaniu na verejných miestach (kúpalisko, prírodné nádrže, atď.) sauny, slané vody, športových aktivít a nadmerného pitia alkoholu.
Opaľovanie poškodzuje Vaše tetovanie, neopaľujte ho, alebo ho aspoň chráňte silným UV filtrom.  

1. Výber motívu
Tetovanie je jedno z najdynamickejších vyjadrení Vašej osobnosti. Je dôležité uvedomiť si fakt, že Vaše tetovanie Vás bude sprevádzať nielen teraz, ale aj o niekoľko rokov. Preto je veľmi dôležitý správny výber motívu, ktorý je nielen pekný na pohľad, ale spája prvky vašej osobnosti, cítenia, vonkajšieho prejavu a vyjadrenia Vašej osobnosti. Výber motívu je teda na Vás, iba od Vás závisí, čo a kam. V tomto smere by ste mali mať už aspoň malú predstavu, čo sa Vám páči a kam s tetovaním. Na výber sú tlačené motívy z katalógov, časopisov, niekedy pomôže aj internet či fantázia, alebo sú to originálne motívy, či vlastné motívy, ktoré ste si doniesli už pripravené na papieri. Tetovač Vám iste poradí, aká je vhodná veľkosť pre dané tetovanie, motív, či obrazec. Toto je ďalší z rozhodujúcich faktorov výsledného diela. Pri zložitých a malých tetovaniach zanikajú detaily a tetovanie z pár metrov vyzerá ako zhluk čiernych liniek. Naopak, príliš jednoduchý motív v prehnanej veľkosti vypadá stroho a nezaujímavo. Predídete tak neskorším opravám a dorábkam k Vášmu tetovaniu. Hovorí sa, že tetovanie sa stáva závislosťou. Kto ho raz skúsi, skôr či neskôr sa vráti. To, či je to pravda alebo nie, závisí iba od Vás :-). Výber vhodného miesta pre Vašu ozdobu je taktiež veľmi dôležitý pre zvýraznenie, či skôr utajenie Vášho tetovania. Miesto, kde sa tetuje, nie je ničím obmedzené, a tetuje sa takpovediac všade. Najčastejšie miesta pre tetovania:
u mužov:
• rameno
• predlaktie
• chrbát
• lýtko
u žien:
• podbruško
• lopatka
• bedrová oblasť
• medzilopatková oblasť
• okolie členku

Tieto oblasti nie sú vyhranené a miesto tetovania závisí len a len od jeho budúceho majiteľa. Do úvahy treba brať aj svoje sociálne zaradenie, možnosť svojho prejavu na verejnosti a v zamestnaní.

2. Prekreslenie a prenesenie vzoru na telo
Vybraný vzor, či predloha sa prenesie na polopriesvitný prenášací papier cez atramentový kopír. Miesto tetovania sa oholí, vydezifikuje sa dezinfekčným prostriedkom, miesto tetovania sa natrie prenášacím krémom alebo gélom a vybraný motív, ktorý je prekreslený na prenášacom papieri sa odtlačí na kožu. Teraz je tetovací motív priamo na tele. Môžete si ho pozrieť, prípadne upraviť jeho polohu.

3. Vykreslenie kontúr, vyplnenie plôch a tieňovanie
Tetovač si pripraví nástroje, zostaví si tetovací strojček, založí jednorazovú ihlu, ktorá je vybalená zo sterilného hermeticky uzavretého obalu. Všetky použité nadstavce, tipy a gripy sú vyrobené z nerezovej ocele a pred samotným tetovaním sú sterilizované v teplovzdušnom sterilizátore. Následne si pripraví farbu do jednorazovej plastovej nádobky, lekársku vazelínu na priebežné ošetrenie a upokojenie tetovanej oblasti, dezinfekčné a čistiace prostriedky, nasadí si latexové rukavice a po odskúšaní tetovacieho strojčeka začne so samotným tetovaním.

Najprv sa vytiahnu kontúry tetovanej odtlačky. Prvé vpichy ihlou bývajú nepríjemné, svoju úlohu zohrá aj strach z neznámeho, po pár minútach však táto počiatočná bolesť pominie a klesne na prijateľnú hladinu. Je to vďaka hormónu endorfín, pomocou ktorého si telo vytvára obrannú reakciu proti bolesti a tetovanie sa tak stáva znesiteľným.

Najcitlivejšie oblasti pre tetovanie sú - spodná časť chrbta, vnútorná časť rúk a stehnien, lakte, krk, prsty alebo miesta s tenkou vrstvou kože. Po ukončení ťahania liniek sa miesto očistí. Teraz nasleduje vyplnenie vzoru, prípadne jeho vytieňovanie podľa typu motívu alebo predlohy. Doba tetovania závisí od jeho veľkosti a zložitosti. Proces tetovania o veľkosti cca 25 cm2 (asi 5x5 cm) trvá asi 90 minút, pričom vlastné tetovanie zaberie približne 45 minút. Tetované miesto sa striedavo vypĺňa, čistí jednorazovými papierovými obrúskami.

4. Ukončenie tetovania, hojivá bandáž a poskytnutie informácií o ošetrení

Po skončení tetovania sa miesto omyje mydlovým roztokom s antibakteriálnym účinkom a odstránia sa zbytky prebytočného pigmentového farbiva z pokožky.

Tetovaná oblasť sa natrie hojivým krémom alebo lekárskou vazelínou a na mieste sa vytvorí ochranná bandáž z priehľadnej fólie proti vytvoreniu šupín a chrást a vniknutiu infekcie počas prvých hodín. Táto bandáž sa ponechá na tele 2-5 hodín po tetovaní, prípadne prvú noc. Ďalšie ošetrenie tetovania vykonávme podľa pokynov tetovača.

Prajem Vám príjemný zážitok z tetovania. 

V rokoch 1875/76 patentoval geniálny Thomas Alva Edison elektrické pero, ktoré vyšívalo vzorku alebo podpis do kartónu či na plátno. V roku 1890 Samuel O´Reilly, majiteľ salónu na newyorskom Chatham Square, predstavil rannú verziu tetovacej mašinky. Elektrický strojček na tetovanie - tattaugraph, ako ho sám autor nazval, niekoľko násobne zvýšil rýchlosť šírenia tetováže.
V Amerike bol patentovaný 8. decembra 1891 pod číslom US 464 801. Vo Veľkej Británii si práva na strojček zaobstaral O´Reillyho bratranec Tom Reilley. Práve v jeho salóne Raffaeul sa nechávala tetovať smotánka. Jeho zaujimavým dielom bola potetovaná krava:]. Toho istého leta si slávny tetovač Charlie Wagner, ktorý sa počas svojej kariéry hneval na kopu ľudí, ktorí sa za neho vydávali, nechal registrovať podstatne vylepšenú verziu injekčného strojčeka (US 768 413). Ten sa v priebehu minulého storočia už len málo zmenil - princíp zostáva doposiaľ taký istý.
Wagner experimentoval aj s tzv. trvalým make-upom (pery,obočie), vymyslel chemickú detetuáciu, predával vybavenie a pokúšal sa aj o akúsi akupunktúrnu liečbu strojčekom bez farby. S vynálezom elektrickej mašinky začala nová etapa tetovania.
Práca sa neuveriteľne zrýchlila. Bolo možné tetovať oveľa rozsiahlejšiu plochu kože. Počty tetovaných vzrástli, pretože bolo možné robiť väčšie plochy naraz. Tetováže novým strojčekom boli oveľa menej bolestivé, lacnejšie, jednoduchšie a rýchlejšie, čo prispelo k rozšíreniu tetovačiek medzi nižšími triedami a k upusteniu tetovaží u majetných občanov.
Čo ale kleslo, bola kvalita práce. Väčšina tattoo salónov nevytvárala vlastné vzory, iba kopírovala veľakrát nevkusné predlohy a tak sa z väčšiny prípadov \"umenia\" stala obyčajná remeselná práca bez fantázie a tvorivosti.

Nevyhovujúce prostredie

Takýto pouličný \"majster\" nepracuje vo veľmi vyhovujucom prostredí na tetovanie. Miestnosť pre bicykle alebo pivnica v bytovke oddelená od ostatných pivničných priestorov iba drevenou prekážkou by asi ťažko vyhovela náročným požiadavkam a hygiene. Profesionálne štúdio, ktoré sa udržuje v úplnej čistote a ktoré je zariadené ako menšia chirurgická ambulancia sa dá s týmito vlhkými priestormi len ťažko porovnávať. Podomácky vyrobené nástroje

Človek sa občas diví, čo dokážu ľudia vytvoriť. Takýto \"tetovači\" používajú amatérsky zostrojený strojček. Motorček použitý z autodráhy, tubus zase z pera a to akosi divne všetko pospajané dokopy. Stačí už len niťou zviazať špendíky a môže sa isť v kľude na vec. Zdroj, ktorý napája strojček, je tiež neidentifikovateľnej kvality.Stačí už len naliať tuš do vrchnáčika od fľaše a tetovač ide na to. Len potom sa netreba diviť, že výtvor bude viac-menej \"nečitateľný\" !

Narozdiel od takýchto expertov sa v profi štúdiu používa patentovaný strojček určený len na tetovanie a sterilne balené jednorazové ihly vyrobené na tento účel. Tetovacie farby prešli dlhým výskumom, boli testované, či sú zdravotne neškodné a až potom dodané na distribúciu. Na tieto farby sa pri tetovaní používaju jednorazové nádobky zo zdravotne neškodného plastu, atď. :)

Nebezpečné nákazy

Pri tetovaní je možné preniesť asi 400 druhov baktérií a k tomu patričný počet infekcií. Pouličným majstrom je proces dezinfikácie a sterlizácie cudzí. A tak tetujú ľudí ako na bežiacom páse, pričom vystrelizovanie a veci okolo toho im nevravia nič, tak potom sa netreba čudovať, že časom sa môže u tetovaných objaviť napr. aj žltačka. Takže treba si zvážiť, či sa necháte slušne povedané \"pokaziť\" takýmto majstrom za lacný peniaz, alebo či by nebolo lepšie navštíviť štúdio na úrovni.

Celkový dojem z výslednej práce

Jedným slovom, katastrofa. I ked netvrdím, že sa nenájdu aj zruční pouličňáci:)!

Z čoho vyplýva..

Skôr ako sa necháte pokérovať, dobre porozmýšľajte! Zasurfujte na internete, popýtajte sa známych, čo už majú tetovanie a navštívte nejaké profesionálne štúdio. Ale v žiadnom prípade nepodstupujte nebezpečnú, veľmi bolestivú procedúru s neistým výsledkom. A rada na koniec pre tých, ktorí už bohužiaľ takúto návštevu podstúpili a nie sú spokojní s výsledkom práce: nevešajte hlavu, väčšinu z týchto prác je možné opraviť alebo pretetovať novým motívom.

Už mnoho rokov objavujeme historické záznamy o tetovaniach v rôznych časových obdobiach a na miestach roztrúsených po celkom svete. Záznamy o tetovaniach sú získavané z rôznych historických období a tetovanie nemalo nikdy časovú prázdnotu. Tatto - znamená v haitskej kultúre slovo \"tatau\" - značkovať, označovať. Už staré, primitívne kmeňe mali rituálne zvyky, ktoré používali tetovanie nielen k ozdobeniu tela, ale aj ako zdôraznenie svojich výnimočných vlastností, krvavou a bolestivou cestou získaný motiv (obrázok), talizman, ktorý má nositeľa ochrániť pred zlými silami.

Zo starovekých národov mali tetovanie v obľube predovšetkým Gréci a Egypťania, ktorí tetovali otrokov a väzňov. V Japonsku tetovali odsúdených na smrť, aby ich na druhom svete \"diabol ľahšie našiel\". Hinduisti tetovali svoje deti vedený strachom, že ich v ďalšom životě nepoznajú. Rímania vypaľovali značky na telá otrokov, zajatcov, zlodejov a prostitútiek. V roku 878 n.l. bolo tetovanie pápežom Adrianom I. zakázané. Aj napriek tomu sa križiacki rytieri na ťaženiach do Jeruzalema nechávali potetovávať rôznymi kresťanskými motívmi, čo im v prípade smrti malo zaistiť pochovanie. Severoamerický Indiáni sa nechávali tetovať, aby dali svojmu spoločenstvu najavo, ktorými výnimočnými vlastnosťami sú vybavení.

Do stredovekej Európy sa tetovanie dostalo s moreplavcami a obchodníkmi, ktorí sa na svojich zámorských cestách nechali tetovať od divochov. Obľuba tetovania pretrvávala predovšetkým medzi námorníkmi, vojakmi, kupliermi, prostitútkami a komediantami. Tetovaním sa zaoberali niektorí remeselníci, ktorí sa časom vypracovali k veľkej zručnosti.

Tetovanie sa používalo vo vojnách pre lepšiu identifikáciu padlých, príslušníci SS mali vytetovanú svoju krvnnú skupinu a runový znak na ľavej hornej časti paže, vezňom v koncentračných táboroch boli tetované vezeňské čísla. Je málo známe, že i traja účastníci jaltskej konferencie boli teovaní: Churchil mal na ruke vytetovanú kotvu, Stalin mal na prsiach lebku a Roosevelt rodový znak. Po roku 1960, kedy bol v USA odvolaný zákaz tetovania (epidémie žlatačky), sa v Amerike a aj v Európe rozmáha tetovanie ako módny trend, na ktorí naväzujú piercing, bodypaiting a branding.

Keby sme dôvody a príčiny tetovania zhrnuli do niekoľkých spoločných bodov, dospeli by sme k nasledujúcim zhodnoteniam: sociálne postanevie
• svojráznosť, odlišnosť, vyjadere
• symbol náboženskej vernosti
• hrdinstvo v bitke
• sexuálne lákadlo
• znak lásky
• označenie skupiny ľudí
• identifikácia otrokov, väzňov, vyhnancov

Na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať. Ak nejde o jedovaté látky, ktoré sa aplikujú do kože, potom to nie je také nebezpečné. Veľmi nepríjemné by však bolo takouto formou prísť k závažnému ochoreniu. Pri neodbornom tetovaní a nedodržiavaní zásad hygieny hrozia ochorenia, ako sú hepatitída, AIDS, syfilis. Okrem toho sú hrozbou aj menej závažné infekcie, pri ktorých dôjde k hnisaniu a následne môže vzniknúť jazva.
Ako sa vyhnúť riziku?
Vhodné je odskúšať si plánované tetovacie farby na malej ploche v podobe malých bodov. Takto vieme zmenšiť riziko alergických reakcií. Aj napriek relatívnej neškodnosti látok však môže byť človek na ne alergický, potom to je problém. Miesto, kde je tetovanie, sa zapáli a telo neprijme svrby

Účel tetovania
V dnešnej dobe sa ľudia rozhodujú pre tetovanie najmä z estetických, kozmetických alebo náboženských dôvodov, prípadne chcú vyjadriť príslušnosť k určitej skupine. Niektorí Maorskí muži ešte stále dodržujú starodávne tradície a ich tvár zdobí zložité tetovanie - moko. Ľudia boli taktiež násilne tetovaní pre širokú paletu dôvodov. Najznámejšie je tetovanie „ka-tzetnik“ - systém tetovaní používaný na identifikáciu Židov v koncentračných táboroch počas holokaustu. Európski námorníci boli známi vyobrazením symbolu ukrižovania Krista na chrbte. Chceli tak predísť bičovaniu ako trestu na dlhých zámorských cestách. Tetované sú taktiež aj niektoré zvieratá, avšak len veľmi zriedka pre dekoratívne dôvody. Tetovania zvierat sú vykonávané veterinármi a zvieratám sú ešte predtým podané anestetiká, aby sa tak predišlo bolesti. Predsudky voči tetovaniu
Niektorí zamestnávatelia majú ešte stále predsudky voči potetovaným zamestnancom a ich tetovanie považujú za súčasť neprofesionálneho vzhľadu. Tetovanie preto môže človeku výrazne skomplikovať šancu na dobrú kariéru v niektorých oboroch. Obzvlášť ak je umiestnené na miestach, ktoré nie sú kryté odevom, ako sú napríklad ruky alebo krk. U niektorých ľudí vyvoláva tetovanie napriek jeho rastúcej popularite ešte stále negatívne pocity, a v mysli verejnosti je obyčajne spojené s kriminalitou. Preto tí, ktorí sa rozhodli pre tetovanie v takýchto krajinách, obvykle schovávajú svoje tetovanie pod oblečením zo strachu z reakcie okolia. V Japonsku na mnohých verejných priestranstvách, ako sú napríklad kúpaliská, kúpele, telocvične, alebo rekreačné zariadenia ešte stále platí zákaz vstupu pre ľudí s tetovaním. Je to spôsobené aj tým, že v mysliach Japoncov je tetovanie stále spojené s japonskou mafiou - yakuzou

Celoživotné tetovanie
Najbežnejším tetovaním je permanentné tetovanie. Keďže ide o stále tetovanie, je dôležité dobre sa rozhodnúť, aký motív človek naozaj chce. Tetovanie je pre každého určitým symbolom, vyznaním vlastnej individuality. Preto to, čo si človek zvolí vyobraziť na svoje telo, by ho malo aspoň z časti charakterizovať.
Ženy a dievčatá si najčastejšie nechávajú tetovať rôzne ornamenty, kvety alebo zvieratá. Najčastejším miestom je lopatka, okolie pupku, spodná časť chrbta alebo členok.
Muži a chlapci si zas za miesto tetovania najčastejšie vyberajú ramená alebo chrbát. Hoci bolesť je iná pri každom človeku, väčšinou ide o pocit pálenia alebo svrbenia. Najťažšie sú prvé minúty, potom sa vďaka endorfínu stáva tetovanie znesiteľnejšie. Najviac zvykne bolieť tetovanie na spodnej časti chrbta, vnútornej časti rúk a stehien, krku alebo prstoch. Umiestnenie tetovania je pomerne dôležité, treba si uvedomiť, že tetovanie nie je krátkodobá záležitosť a to, čo sa páči dnes, nemusí sa páčiť o niekoľko rokov.
Ženy by si mali uvedomiť, že v budúcnosti im tetovanie môže vadiť v práci, pri výbere oblečenia, ale rovnako aj postupným pribúdaním veku.
Tetovaní ľudia sa ešte stále berú ako pochybná spoločnosť, hlavne starší ľudia majú voči potetovaným ľuďom predsudky. Je preto dobré, ak si človek preberie všetky pre a proti, dobre si rozmyslí, aký druh tetovania a aký rozmer a miesto si vyberie.
Najlepšie je dať sa tetovať na jeseň, v zime alebo na jar. Leto sa neodporúča, pretože miesto sa ťažšie hojí. Vďaka častejšiemu poteniu sa miesto môže zapáliť a vzniknúť infekcia a taktiež pot môže spaliť farbu čo má za následok zmenu farby alebo odtieňa.
Piť alkohol by sa nemal asi dvadsaťštyri hodín pred aplikovaním tetovania a ani po ňom. To isté platí pre lieky proti bolesti a kávu. Zvyšujú krvný tlak a zrieďujú krv, preto by mohli spôsobiť silnejšie krvácanie a tak znemožníte tattérovy aby svoju prácu urobil kvalitne a na prvý krát preto že musí zápasiť s krvou ktorá aplikovanú tetovaciu farbu stále vytláča z koži von.
Je potrebné pripomenúť, že tetovať sa môžu len osoby nad 18 rokov, v opačnom prípade je potrebný súhlas rodičov.


Mehndi, tetovanie/malovanie hennou
Umenie „Mehndi“ je rozšírene najmä vo východnej a severnej Afrike a v Ázii. Ide o aplikáciu rôznych zložitých vzorov, hlavne na ruky a nohy. Tieto vzory sú malované ručne pomocou henny, čo je vlastne akási pasta, ktorá vznikne zmiešaním rovnomennej rastliny, kávy, čaju alebo citrónovej šťavy a cukru. Každý kto s tým robí ma svoje tajné recepty ako túto zmes pripraviť aby mala čo najlepšiu účinnosť a trvácnosť.
Tetovanie hennou sa stáva čoraz populárnejšie. Tetovanie vydrží len niekoľko dní, prípadne týždňov, a je úplne bezbolestné. Cena diela vychádza od 200 Sk.


Permanentný make-up
Permanentný make-up je vlastne tetovanie, ktoré zvýrazňuje obočie, pery alebo oči. Taktiež sem patrí aj vytvorenie materského znamienka, tzv. znamienka krásy. Ženy s takýmto tetovaním sa nemusia každý deň maľovať, musia sa však o svoje tetovanie špeciálne starať a neprekrývať ho klasickým make-upom. Takýto make-up vydrží priblížne 3 až 5 rokov ale nieje zaručené že vôbec niekedy zmizne a tu je aj problém s prípadmi kedy sa určitý podnikavci snažia robiť týmto micropigmentom tetovania na rôznych častiach tela s príslubom že je to dočasné tetovanie. Tieto farby sú vyvinuté a testované na pokožku na tvári kde zloženie kože je iné ako na tele a tiež sa počíta s poveternostným vplyvom kedy tvár je odkritá aj v každom ročnom období a tiež hĺbkou vpichu. Na tele sa tieto podmienky dodržať nedajú a tak z akože dočasného tetovania vám môže na tele zostať hrôzostrašný obraz niečoho čo sa časom môže podobať na všetko možné len nie na to čo tam malo pôvodne byť. Cena je samozrejme vyššia čo priťahuje to takto zneužiť rôznych podnikavcov ako pri klasickom tetovaní